Mgr. A. Kopernická, PhDr. Marek Linha: Skúsenosti s nácvikom relaxácie v rámci predmetu PSPJ.

Nácvik relaxácie u starších detí s ťažkosťami v sústredení pozornosti a niekedy aj s prejavmi zvýšenej motorickej instability, či miernej impulzivity má svoje zaujímavé momenty. Postupne sme si uvedomili, že "klasické" metodiky je predovšetkým nutné skracovať. Začali sme jednoduchým dýchacím cvičením v línii rýchly nádych - krátke zadržanie dychu - pomalý výdych, spojený s uvoľňovaním tela. Inšpiráciou bol ročný kurz v metodikách KBT. K jednotlivým fázam sme pridali krátke tréningové kognície, nazvané pre deti ako "vnútorné vety". ( napríklad: "Pozor! - Čakaj! - Múdrejší ustúpi, som pokojný, chcem ísť v piatok domov!" ). Väčšina detí sa toto cvičenie naučila a v závere 1. roku nového predmetu ho aj mnohé označili ako "to najlepšie", čo im výuka PSPJ dala.

V prebiehajúcom 2. roku pridávame k dýchaciemu cvičeniu formulky na uvoľnenie jednotlivých častí tela, častejšie v línii smerom k prehĺbenému "prázdnemu" uvoľneniu ( podľa MUDr. J. Haštu ), v kratšej variante než ako by sa použili u dospelých. Často následne ponúkame predstavu "bezpečného kľudného miesta...kde je úplný pokoj od všetkého, čo predtým vadilo ( inšpirované PhDr. J. Zíkom )..kde sa dá pokojne odpočívať, alebo pohrať..."

Niekedy k predstave bezpečného miesta ponúkame aj možnosť rozvinutia inej potenciálne "stenizujúcej" predstavy v bezpečnej variante "sledovať z vonka", nie "byť v". Deti môžu sledovať v predstave "seba" - napríklad na výlete, či pri spoločnej aktivite s blízkou osobou ( ktorú pri sebe v špeciálnom výchovnom zariadení nemajú ). Niekedy si spontánne predstavujú svoju najobľúbenejšiu činnosť ( futbalisti hrajú doma futbal, jeden šiestak sledoval "Maradonu na zápase v Taliansku" ).

Relaxácie sa doposiaľ realizovali skupinovo pre cca 6-10 detí, 1-2 krát týždenne v špeciálnej relaxačnej miestnosti. Pri väčších hyperaktívnych prejavoch bolo prípadne možné dieťa odviesť do inej pracovne a venovať sa mu individuálne.