Mgr. Alica Kopernická, PhDr. Marek Linha: Poznámka k štyrom skupinovým stretnutiam - „čo sme to vlastne robili a kadiaľ išla reč...“

V tomto texte sa odvolávame na naše záznamy z jednotlivých stretnutí s rodičmi a budeme z nich čiastočne citovať.

1. stretnutie :

Prvé stretnutie sa uskutočnilo 10.10. 2012 a zúčastnilo sa ho 12 rodičov. V úvode bol vysvetlený celkový zámer nami plánovaných aktivít:

1. sprostredkovanie podrobnejších informácií o diagnóze ADHD ( porucha pozornosti, hyperaktivita, impulzivita, výbušnosť, citová labilita atď.),

2. informácie o tom, ako sa menia prejavy diagnózy s vekom dieťaťa,

3. výmena užitočných a kladných skúseností - v skupine rodičov je možné vymieňať si vlastné dobré nápady, osvedčené „recepty“ - to, čo už funguje, spoločne s ostatnými rodičmi a psychológmi hľadať vhodné riešenia pre budúce správanie detí, vzájomne sa inšpirovať a podporovať.

V prvej časti stretnutia boli podrobnejšie vysvetlené prejavy ADHD v období dojčaťa, batoľaťa, predškoláka, u žiaka na 1. stupni ZŠ ( Mgr. Alica Kopernická ).

Boli načrtnuté možnosti pozitívneho, nenápadného vývinu v puberte a v stredoškolskom veku. Rodičia boli upozornení aj na možnosť rizikového vývinu ( vážnejšie priestupky, až konflikt so zákonom v rannej dospelosti ) .

Už v úvode bolo rodičom avizované, že samozrejme budú mať možnosť povedať si k našej edukačnej ponuke svoje, vyjadriť vlastné očakávania a postoje, teda vlastné objednávky.

Pravdepodobne toto avízo naštarovalo neskoršiu veľmi intenzívnu a pre nás oboch spočiatku prekvapujúcu a neveľmi príjemnú „spätnú väzbu“ od zúčastnených rodičov. Väčšina z nich, na prvé počutie, akoby edukačné pôsobenie vo väčšej skupine odmietla, niektorí jednoznačne vyjadrili záujem o ( doteraz bežne realizované ) individuálne konzultácie, časť rodičov vyjadrila ochotu zúčastniť sa „skupiny menšieho rozsahu, cca do 5 ľudí“.

Celý zvyšok 1. stretnutia, bez ohľadu na pôvodný program, bol potom venovaný zisťovaniu a opakovanému overovaniu očakávaní, s akými účastníci na stretnutie asi prišli. – Táto udalosť podľa nás podstatným spôsobom ovplyvnila našu prácu pri príprave nasledujúcich stretnutí.

Uvedomili sme si, že máme do činenia s takzvanými „nemotivovanými“ klientmi, ktorí sa nám v prvom rozlíšení javili ( z hľadiska niekedy používanej systemickej kategorizácie ) väčšinou skôr ako „návštevníci“, v pár prípadoch ako výrazní „sťažovatelia“, ale vôbec nie ako „klienti – odberatelia našej prvotnej ponuky“. Potom nás napadol asi ešte pravdepodobnejší predpoklad, a síce, že o „skutočnej motivácii“ rodičov pre ich účasť na rodičovských stretnutiach vlastne v skutočnosti nemáme ani potuchy. Naše úsilie bolo preto zamerané na ovplyvnenie tejto motivácie.

Rodičom sme najprv poslali krátky anonymný dotazník, kde mohli označiť, ako veľmi sa zaujímajú o nami ponúkané témy. Návratnosť bola výrazne vyššia ako 50%, od rodičov sa nám vrátilo 9 z 16 zaslaných dotazníkov.

Pozývanie na ďalšie stretnutia sme následne organizovali tak formou písomných pozvánok, ako aj „paralelnými“ telefonickými a osobnými rozhovormi, čo si vyžiadalo pomerne veľa pracovného času.

2. a 3. stretnutie:

Druhé a tretie stretnutie sa uskutočnilo 21.11.2012 a 28.11.2012 v čase od 16.20 do 18.15 v spoločenskej miestnosti sanatória. Na druhom stretnutí sa zúčastnili traja rodičia, na treťom stretnutí deviati rodičia, jeden dedko, jeden krstný otec.

V prednáškovej časti sme sa zaoberali hlavne témou „Ako správne komunikovať, keď má dieťa ADHD?“ ( Mgr. Alica Kopernická ).

Snažili sme sa vyzdvihnúť a zdôrazniť, že u detí s ADHD pomáha:

• menej rečí a hnevu, viac činov;

• trpezlivo poukazovať na príčiny a následky nevhodného správania;

• snažiť sa ,,pristihnúť“ dieťa pri vhodnom správaní a pochváliť ho.

• Vaše rodičovské pravidlá dodržiavajte dôsledne a overte, či im dieťa porozumelo.

• Myslite aj na seba, nie ste len rodičia!

Rodičov zaujali aj otázniky ohľadom voľby vhodnej strednej školy, téma dedičnosti ADHD, téma „ako sa nerozčúliť“, ako sa zmieriť s diagnózou.

Viacerí prítomní prispeli do rozhovorov svojimi osobnými rodičovskými skúsenosťami – v diskusii sa hovorilo napríklad aj o:

• nepochopení zo strany známych, „...prečo si dala svojho syna do ústavu?!, veď je to živý chlapec, celkom v pohode...“,

• neodôvodnených výčitkách zo strany okolia,

• vysmievaní detí bývalými spolužiakmi, „...chodíš do osobitnej školy??“,

• „magickej“ príťažlivosti počítačových hier,

• škodlivých vzoroch partie,

• alkohole v rodine,

• o tom, ako sa niekedy ako výchovné usmernenie dá využiť aj „finta“ na dieťa a zmysel pre humor,

• ale aj o „bláznivej dobe“, v ktorej žijeme.

Na druhom stretnutí boli prítomní aj štyria žiaci LVS, ktorí takmer vzorne spolupracovali v samostatnom „krúžku“ na zadanej úlohe a pred svojimi rodičmi tak prezentovali vhodné správanie. Na časti tretieho stretnutia bola umožnená účasť dvom žiačkam a jednému žiakovi 9. ročníka, ktorí sedeli vedľa svojich najbližších a pozorne vnímali rozprávanie o stredných školách, prednášku o tom ako správne komunikovať, aj následné rozhovory medzi dospelými účastníkmi.

4. stretnutie:

12.12. 2012, sedem rodičov, resp. pestúnka, otec, krstný otec, adoptívna matka, matky...

Téma prednášky a doplňujúcich komentárov – budúcnosť, adolescencia, ranná dospelosť, riziká diagnózy...potreba vzájomnej komunikácie medzi dospievajúcim a rodičom ( Mgr. Alica Kopernická, PhDr. M. Linha ).

O čom hovorili rodičia:

• rodič-otec porovnával prejavy syna, ktorý ADHD má s prejavmi druhého syna, ktorý ich nemá,

• matka položila otázku ostatným - čo si myslia o pití energetických nápojov, sú škodlivé?, jej 15-ročný syn po nich celú noc nespí,

• nie je celkom pravda, že chlapci s ADHD pijú viac alkoholu...normálni pijú ešte viac!, okrem toho – nedá sa im v tom zabrániť, aj keby sme ich hoci ako dôsledne strážili, vždy si nájdu cestičku, ako vyskúšať zakázané ovocie,

• matka porovnávala skúsenosti s dcérou ( má ADHD ) a starším synom, ktorý mal na strednej škole veľké problémy, absencie, poslala ho do DPL, potom sa ale zmenil k lepšiemu a rodičia si neskôr uvedomili, že aj priveľa kontroly môže byť na škodu, tak za ním prestali chodiť do školy v čase vyučovania ( pozrieť, či je tam ), lebo sa kvôli tomu cítil extrémne zahanbený...

• jedna matka apelovala „na spoločnosť“, aby si viac všímala takto hendikepované deti a finančne dotovala príslušné zariadenia, krúžky, športoviská, kluby a pod., požiadala nás, „aby sme do LVS niekedy pozvali poslancov samosprávy...“

Lektorská reč a klientská reč

Naša lektorská reč sa dá chápať objektivisticky ako sprostredkovávanie podrobných informácií o poruche ADHD, o zmenách jej prejavov v závislosti na veku dieťaťa, o príslušných psychologických odporúčaniach ohľadom rodičovského zaobchádzania s takto hendikepovanými deťmi - predovšetkým v línii ich budúceho možného vývinu.

V tomto zmysle máme do činenia s „edukačnou skupinovou prácou“. Pokiaľ ide o naše druhé, tretie a štvrté stretnutie, pravdepodobne by sme mohli hovoriť aj o „skupinovom poradenstve“.

Taktiež je možný systemický prístup k chápaniu diania, ktorého sme boli svedkami, i aktérmi.

Systemický prístup, niekedy nazývaný aj systemickou terapiou, sa vymedzuje rôznymi autormi nie celkom rovnako. Z pohľadu práce v našom kontexte sa javí ako vhodné vymedzenie podľa zakladateľa takzvanej Systemische Therapie v Nemecku, Kurta Ludewiga:

„...Keď prenesieme systemické myslenie do praxe pomáhania s trápením a životnými problémami, môžeme systemickú terapiu charakterizovať ako samostatnú ( psycho ) terapeutickú metódu, ktorá má v zásade neobmedzené možnosti aplikácie pokiaľ ide o typy riešených problémov, aj pokiaľ ide o možné usporiadanie terapeutického stretnutia. Systemická terapia, ako komunikačné a zmysel zakladajúce dianie nenastupuje preto, aby opravovala viac, či menej zpredmetnené štruktúry, akými sú napr. psyché, dvojica, rodina, či skupina. Systemická terapia je skôr dialógom medzi expertami, ktorí prinášajú svoje aktuálne pohľady na vec: ten, kto hľadá pomoc, prináša vlastnú expertízu svojho života, terapeut prináša svoju schopnosť viesť terapeutický rozhovor.

Cieľom systemickej terapie je komunikačne prispieť k tomu, aby mohli vzniknúť okrajové sociálne podmienky, ktoré sú priaznivé pre zmenu klienta v smere jeho želaní a možností.

Praktická realizácia tohto cieľa sa uskutočňuje v rámci tzv. terapeutických vzťahov. Kvalita týchto vzťahov je podľa všetkých doterajších poznatkov určujúca pre úspešnosť každého druhu psychoterapie. Pri utváraní terapeutického vzťahu dáva terapeut pozor hlavne na dva aspekty: najprv si spolu s klientom vyjasňuje a dojednáva, čo treba vykonať a potom sa usiluje o spolu-formovanie pomáhajúceho procesu. Komunikačný proces, v ktorom prebieha úsilie o vyjasnenie a dojednanie spoločnej témy ( zákazky ) je asymetrický, pretože terapeut dáva do úzadia svoje odborné poznanie a vyslovene sa zameriava na želania a trápenia svojho klienta....Smer pre utváranie procesu profesionálneho pomáhania udávajú interakčné sekvencie, ktoré môžeme opísať ako cestu od problému k žiadosti a k dojednaniu zákazky…“
( Kurt Ludewig: Vývinové smery systemickej terapie – kroky ponad obmedzujúce hranice. Z prednášky na medzinárodnej konferencii „Men in Systems – Systems in Men“, 4.5. 2001, ktorú pri príležitosti 10. výročia svojho založenia usporiadal Institut pro systemickou zkušenost ISZ group Praha ).

Ako sa z nášho pohľadu aktuálne javí, edukačné rámcovanie ( teda predovšetkým prednášky ) fungovalo vlastne ako výrazný a účinný „okrajový sociálny podnet“, podnecujúci rozvíjanie následných klientských rečí, ktoré nás oboch zaujali mierou zdieľania častokrát aj veľmi dôverných a pravdepodobne dosť ťažkých životných skúseností rodičov.

Zo „systemických intervencií“ bola po odoznení prednášky použitá otázka „Ako sa Vám to počúvalo?“, poprípade „Čo bolo pre Vás na prednáške zaujímavé, nové, alebo známe, nezaujímavé?“  V priebehu diskusie boli použité otázky na „výnimky z problému“, alebo „otázky na zdroje“. V úvode 4. stretnutia, aby sa trochu vyvážili možné negatívne posolstvá prednášky, bola rodičom najprv prečítaná a potom v písomnej podobe odovzdaná klasická „domáca úloha“ podľa Steva de Shazera ( „V nasledujúcich dňoch si pozorne všímajte, čo všetko vo Vašom vzťahu s dieťaťom funguje tak dobre, že by ste chceli, aby to také aj ostalo“ ).

My ako lektori sme sa ku klientským rečiam „našich“ rodičov snažili pripájať, Mgr. Alica Kopernická v línii výrazne empatickej a prevažne nedirektívnej, PhDr. Marek Linha v línii systemickej.