Mgr. Alica Kopernická, PhDr. Marek Linha: Antistresová aktivácia - cvičenie pre rodiča, i pre jeho dieťa.

Na 6. stretnutí sedeli rodičia spolu so svojimi dospievajúcimi deťmi. Rozdali sme im hárky, na ktorých bol opísaný vymyslený problémový príbeh „ žiaka LVS“. Účastníci mali za úlohu tvoriť a písať nápady, ktoré by pomohli zmenšiť „žiakov stres“. Ponúkli sme dve možnosti ako k úlohe pristúpiť – buď chápať problém ako vlastný ( ako by sme postupovali, keby sa toto stalo nám ), alebo ako problém, s ktorým sa akože na rodiča obrátila „susedka, ktorá má vlastné dieťa tiež v LVS a tomuto jej dieťaťu sa prihodila opisovaná udalosť“. V tejto variante rodič prítomný na stretnutí vystupoval v úlohe poradcu pre druhého rodiča. Prítomné dieťa zasa malo „poradiť susedkinmu synovi“.

Problémový príbeh bol opísaný nasledovne:

Predstavte si túto situáciu – Váš syn je s Vami doma cez víkend. Celú sobotu sa Vám zdá nejaký podráždený, sťažuje sa na bolesť hlavy a vôbec s Vami nerozpráva. Večer mu poviete, aby si po sebe upratal veci z obývačky, na čo Vám nervózne začne odvrávať. Potom sa rozplače a vyrozpráva Vám, že ho veľmi trápi čo sa udialo v LVS za posledné dni...

„Minulý týždeň prišiel do našej triedy nový žiak. Volá sa Jožo. Nepáči sa mi, robí zo seba frajera. Začal sa s ním baviť môj najlepší kamarát Dano. Stále sa spolu rozprávajú a niečo vymýšľajú. Veľmi mi to vadí, lebo doteraz sme sa s Danom zabávali spolu. Minule som sa s Jožom pobil, lebo si s Danom niečo šepkali a smiali sa zo mňa. Ja som potom dostal 3 odobraté body. A potom ešte raz 3, lebo som trochu odvrával pani učiteľke. Dano sa so mnou už skoro vôbec nebaví, vždy je len s tým Jožom. Je mi z toho smutno, lebo to bol môj najlepší kamarát, bola s ním sranda. Som z toho nervózny, keď ich vidím spolu v triede, nechce sa mi učiť, mám chuť stále niekoho provokovať. Učiteľky na mňa kričia. Aj som dostal 5 z matematiky. Všetko je zle. Bojím sa, že ma dajú na psychiatriu. Večer neviem zaspať“.

Ako pomocné inštrukcie boli na hárku uvedené ešte nasledovné vety:

"Pracujte spoločne, poraďte sa, spoločne vymyslite ako vyriešiť problém".

"Ako pomôcť synovi zmenšiť jeho „nervy“?"

"Ako zmierniť jeho stres z udalosti, ktorú vyrozprával?"

"Čo by mohol urobiť rodič?"

"Čo môže urobiť sám syn?"

"Koho si ešte môžu prizvať do debaty, aby im pomohol?"

"Čo by asi rodič v takej situácii nemal robiť, čo si asi syn nepraje?"

( Inšpiráciou k tomuto cvičeniu bol experiment, ktorý cituje J. Křivohlavý v práci Psychologie zdraví / Portál, Praha 2001 s.56 /: Pennebaker a spol. / 1988 / experimentálne porovnávali imunitnú aktivitu u 2 skupín študentov. V jednej skupine boli študenti požiadaní, aby sa zamysleli nad tým, ako by sa dala riešiť ťažká stresová situácia človeka, ktorého kazuistika im bola prezentovaná. Ich úlohou bolo navrhnúť a napísať riešenia. Študenti v druhej skupine mali napísať relatívne bezproblémovú esej. Potom bola meraná imunitná aktivita študentov v oboch skupinách. Výsledky vyšetrenia ukázali vplyv tohto - vyslovene psychického - zásahu na imunitnú činnosť u skupiny zámerne ovplyvnenej stresovou úlohou ).