Mgr. Alica Kopernická: Obdobie dospievania a ADHD

Dieťa so syndrómom ADHD, podobne ako dieťa s poruchami učenia, z tejto poruchy "nevyrastie", aj keď sa jednotlivé prejavy jeho správania počas dospievania menia. Podľa štúdií asi 60-70% z detí s ADHD má pokračujúce príznaky v dospievaní a dospelosti – 1-6% z dospelej populácie má príznaky ADHD.

Do nedávnej doby prevládal názor, že ADHD je záležitosťou 1. stupňa ZŠ, pretože dospievaním a dozrievaním CNS dieťaťa jeho problémy vymiznú. To často viedlo k výchovnej rezignácii zo strany učiteľov a rodičov s tým, že stačí počkať a dieťa sa dozretím problémov samo zbaví, k popieraniu jeho diagnózy a neochote rešpektovať jeho obtiaže.

Odborníci tvrdia, že k zlepšeniu v období dospievania dochádza vďaka dozrievaniu CNS a optimalizácii hladiny neurotransmiterov. Dozrievaním CNS sa niektoré prejavy poruchy menia, zmierňujú, nevymiznú úplne. Niektoré prejavy sa však v období puberty, dospievania prejavujú výraznejšie – aj deti bez poruchy sú v tomto období precitlivené a búrlivejšie reagujú na výchovné zásahy.

Dospievajúci aj dospelí trpia aj svojou "inakosťou" a sú častejšie vystavení stresujúcim situáciám, a preto potrebujú podporu hlavne od svojich rodičov.

Puberta (11 - 15 rokov) a dospievanie – zmeny v prejavoch ADHD:

1. pokles hyperaktivity a výraznej motorickej instability, zostáva malá pohyblivosť (bubnovanie prstov, mykanie nohami, pocity nepokoja),
2. zostáva porucha pozornosti,
3. možnosť skratového - impulzívneho jednania,
4. ťažkosti s dodržiavaním pravidiel,
5. zvýšená citlivosť, náladovosť,
6. problémy so sebahodnotením, potreba sebaúcty - neúspech v škole kompenzuje statusom medzi rovesníkmi,
7. ťažkosti v plánovaní, organizovaní času,
8. slabá výdrž - slabá vôľa,
9. rizikové správanie - alkohol, drogy, gamblerstvo, kriminálne a asociálne správanie, rýchla jazda, impulzívne sexuálne správanie...(vnútorný nepokoj),
10. súčasne s ADHD sa vyskytujúce psychiatrické poruchy (depresívne a úzkostné stavy, fóbie, obsesie, hraničná porucha osobnosti, iné poruchy osobnosti, ale aj závislosti, obezita, nutkavé nakupovanie a ďalšie ťažkosti)

Dozretím CNS nevzniká taká disharmónia medzi procesmi vzruchu a útlmu. U hyperaktívnych detí prevažovali skôr procesy vzruchu, útlm nastal po dlhšej dobe alebo vôbec nie. U hypoaktívnych detí prevažoval útlm nad vzruchom. V období dospievania dochádza k čiastočnému vyrovnaniu týchto procesov. U hyperaktívnych detí sa to prejaví zmierňovaním silného psychomotorického nepokoja – vydrží sedieť pokojne na stoličke ale stále sa hrá s rukami, niečo musí držať, hrá sa s ceruzkou, papierom...Hypoaktívne deti sú aktívnejšie, rýchlejšie reagujú, ich osobné pracovné tempo sa zrýchľuje – bývajú síce vo všetkom poslední, ale už toľko ,,nezdržujú“.

Ako môžu pomôcť rodičia?

• Športové a záujmové krúžky s jasnými pravidlami.
• Možnosť odreagovať sa fyzicky.
• Večer by malo dieťa získať dostatočný odstup od udalostí, ktoré sa zbehli počas dňa, rozprávať sa.
• Obmedzte PC a TV.
• Myslite aj na seba, zlyháte, ak sa pre dieťa ,,obetujete“, vytvárajte si oddychový čas pre seba, nikto nie je dokonalý.
• Plánujte si spoločné chvíle s dieťaťom a odmeňte ho, ak sa vám to podarí.
• Hypoaktívne deti nevystavujte časovému tlaku, tvorte plány, podporujte ho a pripomínajte, že aj rozvážnosť má svoje výhody.

Dospievajúci s dg. ADHD vydržia už dlhšie sústrediť svoju pozornosť (aj keď je schopnosť koncentrácie pozornosti stále nižšia oproti bežnej populácii). Dokážu už ovplyvňovať pozornosť vlastnou vôľou a vedia ako to kompenzovať (niečo mu unikne- uvedomí si to a pýta sa). Jemný psychomotorický nepokoj a kolísanie výkonnosti vplyvom ľahšej unaviteľnosti môžeme však pozorovať aj u dospelých.

Ako môžu pomôcť rodičia?

• Potrebné je striedať prácu s odpočinkom, striedať sedavé činnosti s pohybovými, dobré je viesť deti k športovým a záujmovým aktivitám (rôzne krúžky).
• Výhodné je učiť deti ako si môžu samé pomôcť, aby im prejavy poruchy tak nevadili, alebo sa stali výhodou: pr – ak sa naučia, že keď sú unavené a nesústredia sa, stačí krátky aktívny alebo pasívny odpočinok a dôjde k regenerácii síl, môže im to v budúcnosti pomôcť pri štúdiu alebo v práci.
• Skúste byť manažérom svojho dieťaťa – správne rozdelenie času, zabrániť rozptyľovaniu, napr. hudba, tv, udržať ho pri jednej úlohe až do konca.
• Pomôžu stimulancia – Strattera, Concerta, Medikinet retard.
• Výukový počítačový program.

Impulzivita nie je taká častá a silná vďaka dozrievaniu CNS a formovaniu vôľových procesov. Viac si rozmyslia činnosť a domyslia si dôsledky. K impulzívnemu jednaniu niekedy dochádza vplyvom rovesníckych skupín, partie, keď dieťa, ktoré má silnú potrebu predviesť sa pred ostatnými, reaguje impulzívne, ľahko sa nechá strhnúť a nedomyslí dôsledky svojho jednania. Celkovo sa dá povedať, že v období puberty dochádza k veľkému rozdielu medzi správaním sa dieťaťa doma a v skupine, hlavne v škole. Tiež sa inak správa v individuálnom kontakte, kedy má dospelého samé pre seba než v skupine. V rovesníckej skupine sa môže správať tak, že by rodičia ani nepredpokladali, že by toho bolo ich dieťa schopné.

Dospievajúci negatívne reagujú na výchovné zásahy, ťažko prijímajú a dodržiavajú pravidlá. Časté sú slovné konflikty s dospelými (nadávky, ironizovania, posmievanie, urážky), provokácia (ignorujú dospelých, demonštratívne mlčia, ,,ksichtia sa“), možné sú aj drobné krádeže, záškoláctvo, agresivita, prehĺbenie opozičného správania – reaguje negativisticky, prechádza do opozície bez toho, aby si premyslelo motívy, ktoré ho k takému správaniu vedú.

Odporúčania pre rodičov:

• Pravidlá, hranice, dôslednosť, kontrola, „domáca nástenka“ s hlavnými pravidlami a úlohami dňa.
• Porozumenie a prejavy lásky.
• Veľa sa s deťmi rozprávať.

Emočná labilita, náladovosť je typická pre všetkých „pubertiakov“, u detí s ADHD môže byť ešte búrlivejšia. Môže viesť k stavom úzkosti a depresie. Odreagovanie môžu hľadať v návykových látkach. Problémy v kamarátskych a neskôr v partnerských vzťahoch. Bývajú odmietané pre zníženú schopnosť empatie, neschopnosť počúvať druhých, kooperovať a vytvárať kompromisy, nepredvídateľnosť v správaní.

Čo môžu urobiť rodičia?

• Nerobte si výčitky, keď je dieťa nespokojné, bez nálady, nesnažte sa vo všetkom mu vyhovieť.
• Rozprávajte sa aj o negatívnych pocitoch, povzbudzujte ho, dodávajte odvahu.
• Dôležité je prijať dieťa také, aké je, aby aj dieťa dokázalo prijalo svoje problémy – som taký a stáva sa mi napr., že sa zrazu nesústredím, vedieť o svojich nedostatkoch a prednostiach a naučiť sa s nimi žiť.

Vplyv negatívneho sociálneho prostredia – partie netreba podceňovať. Bývajú zvedavé, priťahuje ich všetko zakázané, majú radi adrenalínové činnosti. Rovesnícka skupina má väčšiu autoritu ako rodič alebo učiteľ.

Odporúčania pre rodičov:

• Pravidlo: poznať kamarátov svojich detí a mať prehľad o tom, kde sú a čo robia.
• Rešpekt a vzájomné porozumenie – nikdy nie je neskoro, vždy je čas začať inak a odznova, aj keď je to dlhá a náročná práca.
• Dôležité je zabezpečiť to, čo deti najviac potrebujú – zážitok úspechu a prijatia, sebauplatnenie, vedomie vlastnej dôležitosti v rodine a v škole.

Vaše deti, rovnako ako na základnej škole, aj na strednej škole budú potrebovať Vašu pomoc, čo sa týka školských povinností.

• Potrebujú kontrolu, vedenie, pomoc, podporu.
• Nevyhnutná je kontrola – domácich úloh, dochádzky do školy.
• Chváliť, ak sa mu niečo, hoci aj malé podarí, prejavuje snahu. Podporiť dieťa, vyjadriť, že mu veríme, že to dokáže. Ponúknuť pomoc a oporu. Čím viac ich povzbudzujete, tým viac odvahy a sebavedomia nadobudnú.
• Podporiť ho v tom, aby si vážil sám seba, mal sa rád a dovolil si mať právo na chyby a slabšie miesta.
• Všímať si zlepšenia, úspechy.

Ako môžete pomôcť pri plánovaní a príprave na učenie:

• Pomôžte Vašim deťom urobiť si prehľad – aké úlohy má, čo sa má naučiť na najbližšie dni.
• Zabezpečiť vhodnú študijnú miestnosť, pracovný stôl. Odstrániť všetky nepotrebné veci, ktoré by ho zbytočne rozptyľovali, pripraviť učebnice, pomôcky.
• Viesť ich k tomu, aby sa neučili na poslednú chvíľu, ale pravidelne a systematicky, predídu tak stresovým situáciám.
• Vymedziť dostatok času na zopakovanie učiva.
• Vybrať z učiva to podstatné.
• Stanovovať si priority – čo je dôležité a čo nie.
• Stanoviť plán – čas na učenie rozvrhnúť do určitých krokov, po splnení niekoľkých krokov môže mať prestávku alebo odmenu.
• Ak skončili s učením, vyskúšajte ich – odpovedá na kontrolné otázky, odpovedá nahlas, ,,nanečisto“ vlastnými slovami.
• Ak nerozumie, skúsiť mu to vysvetliť, alebo dohodnúť doučovanie, napr. s nejakým spolužiakom, avšak kontrolovať ich!
• Niektoré deti potrebujú vedenie aj po skončení školskej dochádzky.
• Ak pretrvávajú problémy s pamäťou, viesť dieťa k tomu, aby zabúdaniu predišlo – viesť si záznamy, zapisovať dôležité informácie napr. do diára, mobilu, mp3...

Podľa skúseností odborníkov mnoho žiakov s diagnózou ADHD strednú školu neukončí a to aj napriek veľkému úsiliu rodičov. Rátajte aj s touto možnosťou. Zamyslite sa – je úspešné ukončenie strednej školy NAOZAJ JEDINOU cestou ku spokojnému životu v dospelosti?

Rizikové správanie dospievajúcich s ADHD

Viac ako polovica detí s poruchou ADHD v období dospievania fajčí, pije alkohol, skúša drogy a strieda sexuálnych partnerov. Riziko sa dáva do súvislosti s častými stresujúcimi situáciami, ktorým sú jedinci vystavení. V mnohých prípadoch sa potom dostáva kvôli svojej ľahkej ovplyvniteľnosti do tzv. "zlých kruhov".

U dospievajúcich a mladých dospelých s ADHD je zvýšené riziko zločinnosti, zneužívania drog, dopravných nehôd, ďalších psychiatrických porúch. Ak je detské ADHD spojené s agresivitou a poruchami správania je väčšie riziko antisociálneho správania v dospelosti a aj konfrontácií so zákonom. 20-40% z detí s ADHD prejavuje aj protisociálne správanie: klamstvo, kradnutie, bitky, agresivita voči ľuďom a zvieratám. Z toho sa potom odvíjajú problémy v škole a s políciou. Vzťah medzi ADHD s protisociálnym správaním a kriminálnym agresívnym správaním bol zachytený u cca 70% ľudí.

Pre deti s ADHD existuje aj väčšie riziko experimentovania s omamnými látkami, neskôr sa dostávajú k ich zneužívaniu a závislostiam. Výskyt drogovej závislosti u ľudí s ADHD je asi 30-50%.

Čo môžu robiť rodičia?

• V prvom rade je potrebné s deťmi o drogách hovoriť. Pozorne počúvať, čo chcú povedať.

• Malo by vedieť, že to, čo robia všetci, nemusí byť správne a nemusí byť vo všetkom rovnaké.

• Dieťa nesmie pochybovať o láske rodiča, že mu na ňom záleží a že zdieľa jeho radosti a starosti.

• Rodičia by sa nemali pri rozhovore o drogách obmedziť len na výpočet hrozných dôsledkov ich užívania, popisovanie biednej smrti narkomana a výklad zakončí dôrazným zákazom alebo vyhrážkou. Veď možno aj ich deti poznajú vo svojom okolí tých, ktorý niečo skúšajú a majú ďaleko od toho, aby boli ľudské trosky. Nie je dobré zamlčovať účinky, pre ktoré ľudia drogy berú.

• Rodičia nie sú v roli toho, kto by mal o drogách informovať, ale toho, kto by mal deťom pomáhať si vytvoriť k nim zdravý vzťah.