Mgr. Alica Kopernická: Hnev a ako ho skrotiť. Podnecujúci text pre rodičov.

Hnev je prirodzenou súčasťou života. Mnohí rodičia si myslia, že ich úlohou je hnev svojich detí potláčať, že nie je správne, aby sa rozčuľovali. Problém nie je hnev ale to, ako s ním zaobchádzame. Dôležité je pocity hnevu akceptovať, rozumieť im a dávať to najavo dieťaťu. Úlohou rodičov však je naučiť dieťa ako hnev postupne ventilovať spôsobom, aby ničomu a nikomu neublížilo.

Prvým krokom k zmene správania sa dieťaťa je zameranie sa na vlastné správanie. Ak chcete zmeniť spôsob, ako vaše dieťa narába s hnevom, budete musieť začať od seba, pretože dieťa sa učí aj nápodobou.

Otázky:

Ako poznám vlastný hnev? Ako s ním narábam? Čo robím, ak ma hnev prejde – ospravedlním sa? Pripomína mi v niečom hnev dieťaťa moje vlastné správanie?

Čo mi pomáha zachovať ,,chladnú hlavu“, nestratiť kontrolu?

Ako reagujete na svoje zlostné dieťa?

Druhým krokom je pozorovanie konkrétneho správania dieťaťa, aby sme zistili ako funguje:

Kedy a ako sa dieťa nahnevá, aké má hnev následky, aké má výhody a nevýhody konkrétne správanie dieťaťa, ako hnev odchádza, čo pomáha a zmierňuje hnev, čo ho zhoršuje...?

Metódy práce s hnevom:

1. Hnev nepotláčajte, ale hovorte o ňom

Zabráňte nahromadeniu zlosti, nečakajte na poslednú kvapku pred výbuchom.

Hovorte s dieťaťom o tom, že je nahnevané, vyhnite sa poučovaniu, moralizovaniu, kritike. Ak sa chce vaše dieťa posťažovať, vypočujte ho.

2. Trhanie, krčenie papiera, čmáranie

3. Boxovací mech – vankúš, matrac alebo iný ,,nezničiteľný“ mäkký predmet

4. Aktivita, činnosť, šport - pri niektorých druhoch športu sa učí aj ovládanie a trpezlivosť, spôsoby ako kontrolovať svoju impulzivitu.

5. Zmena miesta a prostredia – odísť z miestnosti, v ktorej sa hromadí napätie.

6. Vypísať sa!

Napísať všetko, čo vás trápi, aké je to nespravodlivé, ako by ste sa chceli pomstiť, čo by ste radi urobili.                            

Vyjadrite všetky myšlienky bez kontroly, bez cenzúry.

7. Tréning zvládania konfliktov

Táto metóda spočíva v rozoberaní už prebehnutého konfliktu.                                                                                    

Cieľom je popísať, ako konflikty začínajú a hľadať iné možné riešenia do budúcnosti.

Pýtajte sa dieťaťa na nasledujúce okruhy:                                                                           

Opíš mi situáciu, ako si ju videl ty?

Ako si sa správal ty?

Ako sa správal ten druhý?

Čo si si v tej chvíli hovoril?

Čo si myslíš, že si asi hovoril ten druhý?

Čo si cítil?

Čo asi cítil ten druhý?

Prečo si sa tak správal?

Prečo si myslíš, že sa tak správal ten druhý?

Ako by si sa zachoval na jeho mieste?

Máš iné nápady na riešenie tejto situácie?

Aké vidíš výhody a nevýhody týchto jednotlivých riešení?

Nechajte dieťa, aby prišlo na riešenie samé s vašou spoluprácou.

8. Burza nápadov

Spoločne spíšte všetky možné riešenia konfliktu, ktoré dieťa napadajú, pričom sa nevyhýbajte ani nereálnym, bizarným, agresívnym riešeniam. 

Už len samotným procesom vytvárania nápadov sa hnev začne odplavovať, dieťa sa odreaguje a možno aj zasmeje nad vtipnými riešeniami. 

Hneď ako silné emócie ustúpia môže začať premýšľať nad konštruktívnymi riešeniami, zvažovať výhody a nevýhody každého z nich a tiež dôsledky, ktoré budú pravdepodobne po danom riešení nasledovať.

9. ,,Počítanie do desať“ - pomaly, pritom pokojne dýchať

10. Červené svetielko - nápis v hlave ,,STOP“

11. Upokojujúce dýchanie – dieťa dýcha zhlboka do brucha, nádych na 3 dôb, 2 doby podrží vzduch, výdych na 6 dôb.