Mgr. Alica Kopernická: Bloky komunikácie vo všeobecnosti, ,,komunikačné pasce“ - čoho sa vyvarovať?
09.05.2013 07:28
- Rozkazy (,,Na tú diskotéku nepôjdeš a hotovo!“) - bez vysvetlenia a diskusie.
- Hrozba (,,...ak na ňu pôjdeš, tak uvidíš!“), vyhrážanie („Ak zasa prídeš neskoro, nabudúce nepôjdeš nikam!“) urážky („Máš v hlave piliny, alebo čo?“). Dieťa má vtedy pocit, že ho nemáte radi a ste k nemu nespravodliví.
- Poúčanie (,,Na diskotéke je veľa chlapcov, ktorí myslia iba na jedno!“).
- Neustále rady („Toto musíš robiť iba takto...“, „...ja to robím takto...“, ,,...ty to budeš robiť tak, ako ja...“, ,,...keď sa chceš správať ako mladá dáma, tak...“).
- Porovnávanie s inými (,,Ja som v tvojom veku mala viac rozumu“, ,,Iné deti v tvojom veku...“).
- Falošné utešovanie, upokojovanie (,,Čo bojíš, keď vyrastieš tak ťa na diskotéku pustíme.“).
- Zľahčovanie („To nič, vyrastieš z toho.“).
- Krížový výsluch - mama a otec proti dieťaťu.
- Vtipkovanie, sarkazmus (,,Ty si myslíš, že si taká vyspelá, že by ťa na tú diskotéku pustili?“).
- Poukazovanie na chyby dieťaťa, neustále kritizovanie („Keď si tak lenivý, ťažko môžeš riešiť...“).
- Ignorovanie pocitov dieťaťa.
- Moralizovanie („Tvojou povinnosťou je...“ „Všetci slušní ľudia...“).
- Nekonečné prednášky a kázanie – výsledkom môže byť, že deti rodičov vytáčajú, mlčia a z debaty unikajú.
- Rezignácia - neukončiť rozhovor tým, že dohoda nie je možná.
- Výčitky, citové vydieranie – (,,Ako mi to môžeš robiť...Ty ma nemáš rád...“)