PhDr. M. Lacková: „Ja a moje špecifické poruchy učenia“

Počas našej niekoľkoročnej praxe v LVS a DC sme si všimli, že hoci má každé dieťa prijaté do nášho zariadenia iné symptómy špecifických porúch učenia, rôzne pridružené diagnózy, sú z rôznych domácich prostredí, to, čo majú vo väčšine prípadov spoločné je, že majú negatívny postoj a nechuť k učeniu a ku škole ako takej. U niektorých sú rozvinuté poruchy správania, ktoré sa okrem iného manifestovali záškoláctvom práve z dôvodu nediagnostikovaných či neskoro diagnostikovaných špecifických porúch učenia alebo napriek tomu, že aj keď dieťa bolo vyšetrené v poradenskom zariadení a stanovila sa mu špeciálnopedagogická diagnóza, naďalej zažívalo v škole neúspech za neúspechom.

Rovnako sme počas našej praxe postrehli, že deti k nám prichádzajú s minimálnymi znalosťami o svojich ťažkostiach a napriek tomu, že boli v poradenskom zariadení, kde im diagnostikovali špecifickú poruchu učenia, dokonca aj napriek tomu, že boli v kmeňovej škole začlenení ako žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a postupovali podľa individuálneho vzdelávacieho programu, väčšinou nemajú o svojich diagnózach ani základné informácie. Nevedia, čo sú to špecifické poruchy učenia, prípadne oslabenia jednotlivých funkcií, ako sa manifestujú, ako ovplyvňujú proces učenia atď. Naopak, mnohí prichádzajú s nízkym sebavedomím, s presvedčením, že sú „hlúpi“. Neznalosť vlastných ťažkostí súvisiacich so špeciálnopedagogickou diagnózou má častokrát za následok neefektívne učenie, pretože tieto deti nevedia o svojich silných a slabých stránkach, doslova „sa nevedia učiť“. Dôsledkom toho, že vynakladajú neúmerne veľa energie a sily na učenie a výsledok tomu vôbec nezodpovedá a tiež majú príliš veľa negatívnych skúseností so školou - sú demotivovaní, často frustrovaní, voči škole a učeniu negatívne naladení.

Problém je samozrejme komplikovanejší - systém, rodina, spolupráca medzi jednotlivými článkami atď.

Každopádne už dlhší čas máme potrebu aspoň niektoré články tejto „špirály“ riešiť. Vzhľadom k časovej tiesni a počtu žiakov v našej starostlivosti sa nám zdalo vhodné vypracovať program, ktorý by sa realizoval skupinovo a ktorý by toto pokrýval aspoň sčasti.

Skupinový program „Ja a moje špecifické poruchy učenia“ je určený žiakom stredného a staršieho škol. veku. Je zameraný na jednotlivé druhy špecifických porúch učenia a na ťažkosti, ktoré z nich vyplývajú, tiež na jednotlivé druhy parciálnych oblastí ako zrakové vnímanie, sluchové vnímanie, priestorová orientácia, pozornosť...

Program sa skladá z desiatich stretnutí, ktoré prebiehajú v týždňových intervaloch, jedno stretnutie trvá 45 minút.

Vnútorne je program rozčlenený na dve časti a to z dôvodu, že jednak chceme žiakom priblížiť špecifické poruchy učenia a ich vlastné ťažkosti, ktoré z nich vyplývajú (stretnutia 1 – 6), ale tiež im chceme ukázať určité “východisko", poukázať na niektoré – pre nich neznáme metódy a techniky, ktoré môžu pri učení použiť a ktoré im môžu učenie uľahčiť (stretnutia 7-9).

Témy jednotlivých stretnutí:

1. stretnutie – Čo sú špecifické poruchy učenia?

2. stretnutie – Čo sú dielčie oslabenia alebo deficity čiastkových funkcií?

3. stretnutie – Ako fungujú tvoje oči? Zrakové vnímanie

4. stretnutie – Ako fungujú tvoje uši? Sluchové vnímanie

5. stretnutie – Čo je priestorová orientácia?

6. stretnutie - Čo je koncentrácia pozornosti?

7. stretnutie - Čo je myšlienková mapa?

8. stretnutie - Myšlienková mapa v škole

9. stretnutie - Čo sú to mnemotechnické pomôcky a ako sa dajú veci rýchlejšie zapamätať

10. stretnutie – Čo pomáha pri učení a ako využiť to, čo sme sa v predchádzajúcich stretnutiach naučili

Každé stretnutie má svoj úvod – v rámci ktorého sa žiaci zaujímavou formou (pesnička, video, komiksový príbeh) dozvedia o téme daného stretnutia. Nasleduje jadro stretnutia – ktoré má svoju teoretickú a praktickú časť, praktickú časť tvorí jedna alebo viac aktivít – pracovné listy, hry, prípadne samostatná práca žiakov. Záver je venovaný zhrnutiu a reflexii stretnutia.

Uvedomujeme si, že tieto deti zažívali školský neúspech príliš dlhú dobu na to, aby sa ich vnútorné nastavenie zmenilo za desať týždňov. Rovnako si uvedomujeme, že na zmenu ich postoja ku škole a k učeniu nestačí to, že ich oboznámime s problematikou špecifických porúch učenia a že im ozrejmime príčinu ich ťažkostí.

Na druhej strane veríme, že z dlhodobejšieho hľadiska, z hľadiska komplexnej starostlivosti o dieťa v našom zariadení v spolupráci s učiteľmi, vychovávateľmi, ostatnými odbornými zamestnancami a rodičmi tento program splní svoj účel a aspoň troškou prispeje k pomalej, pozitívnej, vnútornej zmene našich žiakov vo vzťahu k školským povinnostiam.