Mgr. Alica Kopernická, PhDr. Marek Linha: Triedny systemický koučing - Súbor pracovných listov "Som v LVS - čo s tým?"
03.06.2018 11:48
Okrem rozhovorov o bodovačkách a práce s tématickými pracovnými listami overujeme i metodiku, ktorú sme nazvali Triedny systemický koučing ( TSK ).
Na základe inšpirácie prístupom WOWW ( Working On What Works ) amerických psychoterapeutov Insoo Kim Berg a Lee Shiltsa ( 2005 ) sme sa rozhodli v obmedzenom rozsahu pracovať aj priamo v triede na druhom stupni v priebehu vyučovania.
Koncept WOWW sa opiera o tzv. Solution Focused Therapy – terapiu zameranú na riešenia, ktorá venuje mimoriadnu pozornosť hľadaniu výnimiek z problému, nachádzaniu klientových zdrojov na riešenie problémov a oceňovaniu aj „menších“ úspechov, aj aktivity ktorá k úspechom môže postupne viesť.
Program WOWW sme doplnili a upravili vzhľadom na špecifiká našej práce v rámci psychologickej starostlivosti v zariadení. Hlavnou úlohou nášho pôsobenia v triede je venovať pozornosť tomu, čo už funguje a čo si mnohokrát neuvedomujú ani deti. Snažíme sa „prichytiť“ žiaka, keď prejaví adekvátne správanie a nabádať ho, aby svoj malý úspech opakoval.
Do triedy prichádzajú vždy dvaja psychológovia s cieľom pozorovať všetky dobré veci, ktoré žiaci v priebehu vyučovacej hodiny robia ( prejavy kooperácie, prosociálneho správania, kamarátske prejavy, drobné neškodné žarty...). Pozorovanie prebieha raz týždenne, resp. raz mesačne na jednom z ťažiskových predmetov. Nie je potrebné, aby to bola stále tá istá hodina. Psychológovia si robia poznámky o svojich postrehoch, snažia sa zachytiť čo najviac, aj nenápadných pozitívnych, normálnych prejavov. Svoje postrehy si neskôr porovnávajú a dopĺňajú, keďže aj nám sa potvrdilo, že každý si všíma niečo iné - „štyri oči vidia viac ako dve“. So zámerom podporiť úspech žiakov v škole a motivovať ich, na základe pozorovaní vypracujú psychológovia zoznam prejavov – najmä primeraných interakcií s pani učiteľkou a spolužiakmi, prejavov dobrého sústredenia sa na prácu, prejavov kľudnej, tichej samostatnej práce, prejavov keď sa žiak dokázal zmobilizovať a prekonať chvilkovú rozladenosť, či neochotu pracovať a pod.
Táto spätná väzba sa potom preštylizuje do výslednej podoby na „List triede“, ktorý sa žiakom prečíta v závere niektorej vyučovacej hodiny, cca o 1-2 dni po pozorovaní. List je konkrétny a adresný, uvádza teda kto, čo presne urobil dobre, primerane, normálne. Po prečítaní umiestnime „List triede“ na triednu nástenku, aby si ho mohli žiaci čítať aj sami, niekedy dostáva každý žiak svoju kópiu.
Celkový čas, ktorý pri Triednom systemickom koučingu strávia dvaja psychológovia v jednej triede je teda 45 + 5 minút za týždeň, poprípade za mesiac.
List triede je akýmsi krátkym príbehom vyučovacej hodiny, v ktorom konštruujeme pozitívny obraz fungovania žiakov. Podľa našich doterajších skúseností žiaci sú na čítanie listu zvedaví, často pozitívne zarazení, niekedy reagujú rozpačito - „to ja ?“ ( som toto dobré spravil ? )
Ako je známe, prichádzajú k nám deti s "Hyperaktívnou poruchou", s "Hyperaktívnou poruchou správania", často deti s diagnózou "Zmiešaná porucha správania a emócií". Ich problematické správanie trvalo spravidla dlhší čas v domácom prostredí, v pôvodných školách a ambulantná starostlivosť, ak k nej došlo, nebola efektívna. Okrem konfliktov, ktoré to dieťaťu a jeho okoliu prinieslo, to ale zároveň znamenalo, že sa dieťa „natrénovalo“ na negatívne sebavnímanie. Zvnútornilo si, že sa správa nevhodne, rozšírilo si v tejto oblasti slovnú zásobu, vie už podrobne opísať aké problémy robilo rodičom, učiteľom, či iným deťom ( „fajčil som, bral som doma peniaze, chodil neskoro domov, nadával som učiteľom, nechodil do školy, udrel som sestru, mamu...) .
Liečebno-výchovné sanatórium má za úlohu problémové správanie zastaviť a korigovať, preto nevyhnutne musí pracovať s kontrolou, určovaním mantinelov, celodenným hodnotením správania za pomoci bodov, ktoré sa nielen prideľujú, ale pri priestupkoch aj odoberajú. Negatívne prejavy sa tým veľakrát brzdia, dieťa sa učí, koľko „zlých“ bodov mu hrozí za určitý prejav – a to zároveň svojim spôsobom opäť rozširuje a fixuje jeho znalosti pokiaľ ide o negatívne prejavy. Na druhej strane sme mnohokrát pozorovali, a výchovní pracovníci tiež, že sa mnohé deti cítia neisté pokiaľ ide o pozitívne vnímanie seba ( „Teta, teraz som dobrý ?“ - samé si tým nie je isté, nedokáže zhodnotiť svoj prejav).
Naša metodika Triedneho systemického ( mini ) koučingu má za cieľ zmierňovať deficit v oblasti pozitívneho sebavnímania, povzbudzovať dieťa k vyrovnanejšiemu sebavnímaniu a sebahodnoteniu s predpokladom, že sa postupne dokáže ľahšie prijať aj so svojimi slabšími, menej zdravými, aj so svojimi silnejšími, zdravšími a spoločensky potenciálne prospešnými stránkami.
V žiadnom prípade sa v TSK nejedná o akési „chválenie detí za samozrejmé maličkosti“, jednoducho preto nie, lebo jej účelom nie je chválenie, ale ovplyvnenie sebavnímania v oblasti, ktorá býva zanedbávaná. V tomto zmysle sa jedná o sofistikovanú mikro-metodiku, ktorú sa snažíme ďalej rozvíjať.