Mgr. Alica Kopernická, PhDr. Marek Linha: Ako sa dá s deťmi hovoriť o "bodovačkách" - Súbor pracovných listov "Som v LVS - čo s tým?"
03.06.2018 11:39
„Bodovačky“ zavedené pôvodne v duchu kognitívne-behaviorálneho rámca režimovej korekcie sa zo systemického zorného úhla núkajú na využitie tzv. systemických ( konštruktívnych ) otázok. Vedenie rozhovorov o získaných bodoch je súčasťou programu, spravidla mu venujeme prvých 10 minút stretnutia.
Pri zlepšení môžeme použiť systemické otázky ako napríklad:
„Ako sa ti to podarilo, že si minulý týždeň získal/a toľko veľa zelených bodov ?“
„Ako si dokázal/a nazbierať až o 15 viac, ako minule ?“
„Čo si preto všetko urobil/a ?“
„Aké dobré veci na tvojom správaní pani učiteľka/teta vychovávateľka zbadala, že ti za to dala zelené body a ešte aj 2 červené ?“
„Keby bola práve teraz pri našom rozhovore, čo pekné by mi asi o tebe povedala ?“
Pokiaľ ide o odobraté body, je možné sa dieťaťa pýtať:
„Ako si dokázal, že máš za minulý týždeň o 4 odobraté body menej ?“
„Snažil/a si sa viac ovládať ?“
„Viac poslúchať ? Ako si to robil/a ?“
„Bolo to ľahké, alebo ťažšie ?“
„Ak sa vyskytli ťažšie chvíle, ako si ich prekonal/a ?“
„Ako si si pri tom pomáhal/a ?“
„Mal/a si nejaké vlastné „finty“ ?“
„Pomáhal ti aj niekto druhý ? Ako ?“
„Čo ti najviac pomohlo ?“
„To, čo si minulý týždeň dosiahol je podľa mňa slušný úspech ( alebo „je to vynikajúce“, „ani som nečakal, že sa ti to až tak dobre podarí !“, „veľmi si ma tým prekvapil !“)
„Chcel/a by si to zopakovať aj v tomto týždni ?“
„Trúfol by si si mať tento týždeň nie najviac 7, ale, povedzme, najviac len 5 odobratých ?“
Rozhovor môže pokračovať vyjednávaním akoby v štýle „trhového handrkovania“, ktoré sa deťom väčšinou páči a často vedie k obojstranne prijateľnej dohode o krátkodobom cieli.
O iný dialóg sa môžeme pokúsiť, ak sú bodové výsledky dieťaťa zreteľne zhoršené – najmä pri výraznejšom náraste počtu odobratých bodov, ktorý trvá 2-3 týždne po sebe. Východiskovým rozlíšením je reakcia dieťaťa na otázku, či nárast odobratých bodov ono samé berie ako problém:
„Zdá sa, že v poslednom čase má s tvojim správaním problém pani učiteľka – teta vychovávateľka – niektorí tvoji spolužiaci, ALE – je toto problém aj podľa teba ? Vadí ti, že sa to zhoršilo ?“
Ak dieťa odpovie kladne a pripustí svoj podiel na zhoršení, potom môžeme navrhnúť, aby „za domácu úlohu“ vypĺňalo PL „Sledovanie týždňa“, či „Sám sebe detektívom“, alebo – ale už v individuálnom rozhovore – navrhnúť niektorú variantu dohody o kontrole: dohodu o vyhnutí sa psychiatrickej hospitalizácii, dohodu o prechodnom užívaní liekov, dohodu o injekcii.
Ak dieťa vyhlási, že ono problém nemá, zhoršenie podľa neho nie je také veľké, aby bolo potrebné niečo s tým robiť, nechce sa o veci ďalej baviť, potom ešte môžeme opatrne a s neutrálnou intonáciou vyskúšať prieskumné otázky v línii:
„Tak dobre, to, že si mal/a posledné 3 týždne 7 až 12 odobratých bodov každý týždeň tebe nevadí, pre teba to nie je problém. Koľko zlých bodov by si musel/a mať, aby to – PODĽA TEBA – už bol aj tvoj problém ?“
Ak sa dieťa nechá nahovoriť na túto rečovú hru a odpovie napríklad, že „takých 20 odobratých za týždeň“ by mu už vadilo, môžeme sa pripojiť otázkou, či mu – podľa jeho názoru – nehrozí, že by sa veci mohli naozaj vyvinúť až tak zle. Je si isté, že tomu dokáže zabrániť, ak, ako sa zatiaľ zdá, nechce začať so zlepšovaním ? - Niekedy sa deti dajú „nachytať“ na tento manéver a zrazu aspoň trochu pootvoria tému „vlastného podielu“, potom môžeme opäť navrhnúť individuálnu domácu úlohu s využitím PL.
Ak ale dieťa zotrvá v odmietavom postoji, potom je - v kontexte práce s týmto materiálom – vhodné rozhovor neutrálne ukončiť a na zmenu už nenaliehať:
„Uvidíme teda, ako sa to vyvinie...“ ( bez ironickej, alebo sarkastickej intonácie, ide o to, aby sme nestratili spoluprácu dieťaťa, čaká nás ešte práca s pracovným listom ).